Tí ľudia nie sú hlupáci, ale nenažranci. Aj keď ťažko je zabrániť hromadeniu peňazí, keď sa firme darí, rozrastá sa a človek nemá túžbu znížiť cenu, aby sa peniaze nehromadili. Ale zaujímalo by ma, či tí ľudia majú pocit šťastia tým, že si môžu kúpiť čo chcú, ale záujem a veci s tým spojené nikdy a skôr budú priťahovať napr. zlatokopky. O čo je človek šťastnejší keď si pre seba môžu kúpiť aj tak to isté ako xyzj ďalších? Na to, aby mal človek čo papať, kde spať, kúpiť si všetko, čo mu robí radosť, čo aj využije (t.j. nie 100 domov), ísť kam chce aj na dlhú dobu, zaplatiť to isté aj rodine stačí asi aj 1/1000 toho, čo každý 1 z tých 62 má.
Nie som si istý, že v Afrike sa množia preto, lebo sú bohatí, resp. ak by boli bohatší by sa množili viac. Skôr je to o osvete a myslení, popr. ako u nás pred vojnou: štát v starobe asi nepomáhal, tak sa ľudia spoliehali na deti a o riadení počtu detí ani nepočuli. Myslenie nesúvisí s peniazmi. Katolíci či sú bohatí, alebo chudobní majú príkaz od cirkvi, aby sa množili, lebo je to v Starom zákone (nepochopili, že neplatí)..