Neviem, čo je na tom hurvinkovského. Jeden citát: dejiny tvoria optimisti, pesimisti sú len diváci. Mohol by som povedať množstvo príkladov (a je to skôr pravidlom ako výnimkou), kedy ľudia odmietli nejakú novú myšlienku ako nezmyselnú, nerealizovateľnú atď. (napr. lietadlá, osobné počítače, rakety, prúdové motory, kvázi kryštály atď.)
Nevidím dôvod, prečo by malo kvalitné odfotenie zabrať toľko času. Už teraz existujú zariadenia, ktoré predmet postupne odfotia pomocou akejsi pohybujúcej sa kupoly prakticky zo všetkých strán - a zaberie to možno minútu - dve. Stačí, aby sa to celé spojilo s 3D zariadením snímajúcim rozmery a vzdialensti s presnosťou stotín milimetra (napr. Zscanner), v priebehu minúty - dvoch môže byť za pomoci špecializovaného softvéru vytvorený 3D obrázok. Ak by sa obrázky snímali pásovo či hromadne, náklady na vytvorenie jednej fotky by boli mohli byť do 100 korún.
Snímacie zariadenia by sa vyrábalo v rôznych veľkostiach a bolo by prenosné. Potom by stačilo dohodnúť sa s nejakým obchodom či veľkoskladom, zariadenie by sa tam doviezlo a v priebehu jedného dňa by sa mohli oskenovať stovky predmetov. To všetko by zvládol jediný človek.
Obchod či veľkosklad by fotky dostal zadarmo a ešte by za to dostal zaplatené, firma, ktorá by snímky nafotila, by ich mohla predávať do celého sveta. Ešte jednoduchším riešením by bolo, že by na Internete mala databázu týchto fotiek a internetové obchody by za mierny poplatok mohli svojich zákazníkov presmerovať na tento server. Pričom zákazník by mal dojem, že fotky sú na servere e-shopu.
Koľko by asi stála jedna fotka pri takomto systéme? Keby jedna firma mohla predať tú istú fotku stovkám či tisíckam e-shopov? Koľko je e-shopov u nás? A koľko na celom svete? Pritom všade sa predávajú rovnaké autá, rovnaká elektronika, rovnaké značkové oblečenie, rovnaké hrnce atď.
Je to také nereálne?