V oblasti sběru informací zažilo lidstvo dvě revoluce: vynález knihtisku a nástup informačních technologií. Kdy dojde na další a kam směřují databázové systémy?
Údaje a informácie sa zhromažďovali od nepamäti. Archívy a múzeá obsahujú písomnosti v rôznej forme, ktoré by mali obsahovať všetku múdrosť, ktorú ľudstvo počas svojej histórie stihlo zhromaždiť. V celej histórii došlo k dvom základným prelomom, ktoré spôsobili v zhromažďovaní údajov doslova revolúciu.
Obidve udalosti delí niekoľko storočí. Prvou bol vynález kníhtlače Johannom Gutenbergom v roku 1445 a druhou nasadenie informačných technológií v druhej polovici minulého storočia.
Začiatky boli nesmelé. V roku 1956 spoločnosť IBM uviedla na trh prvý pevný disk. Mal kapacitu 1 MB, veľkosť trojdverovej skrine a stál rovných 70 000 $. Do roku 1960 sa stihlo predať niekoľko desiatok kusov. Celková kapacita diskov na celej planéte bola vtedy hodne pod hranicou 1 GB. Čo by ste vtedy povedali na prognózu, že o 50 rokov jeden malý USB kľúč, ktorý sa vojde do vrecka na košeli a stojí 12 dolarov, desaťnásobne prevýši vtedajšiu diskovú kapacitu celej planéty?
10 PB za menej jako 100 dolarov
Dnes sa predpokladá, že o 20 rokov bude úložná kapacita 10 PB (1 PB = 1015 B alebo 1 000 000 GB) dostupná za menej ako 100 dolarov. Na vývoj v oblasti hardvéru logicky reagoval aj softvér a architektúra IT systémov.
A co bude Larry Ellison ukazovat za pár let?
História databázového jazyka začína v roku 1974, kedy boli uverejnené prvé práce Dr. Codda o relačných databázových modeloch. Postupne sa k tomuto štandardu pridávali ďalšie firmy (Oracle, SyBase, Informix), a tak vznikol „nepísaný štandard“ databázového jazyka s názvom SQL. Odvtedy sa ale normotvorné konzorciá z miesta veľmi nepohli, a tak si firmy tento štandard-neštandard rozširujú po svojom. Tu by sa žiadalo, aby normotvorcovia zobrali opraty pevne do rúk a urobili moderný funkčný štandard, tak ako sa to zrejme podarí konzorciu W3C v prípade štandardu HTML5.
A možno to ani nebude treba. Zdá sa, že SQL databázy a multidimenzionálne architektúry dátových skladov sú momentálne to najsofistikovanejšie, čo sa dá na ukladanie využiť, no v mnohých prípadoch, hlavne pri zbere a spracovaní údajov typu kľúč – hodnota z rôznych snímačov, štatistík webov či údajov produkovaných v sociálnych sieťach – takéto univerzálne riešenie nie je optimálne. Preto sa v poslednom čase čoraz viac využívajú nerelačné bezschémové databázové riešenia, ktoré umožňujú ukladať štruktúrované aj binárne údaje.
Nerelačné databázy nepodporujú jazyk SQL ani spájanie tabuliek, dopyty je potrebné robiť „ručne“ na mieru, preto sa pre ne vžilo označenie NoSQL databázy. Pre niektorých architektov IT riešení, ktorí zatiaľ váhajú, či použiť, alebo nepoužiť NoSQL databázu, bude možno rozhodujúcim popudom pre rozhodovanie informácia o vstupe Oracle ako jednej z najprestížnejších databázových firiem na NoSQL scénu.
A krištáľová guľa hovorí
Futurológia je seriózna veda o budúcnosti, funguje na princípe extrapolácie trendov, pričom extrapolácia predpokladá ustálený priebeh vývoja, takže na jej základe sa vytvárajú alternatívne vízie v prognózovanej oblasti. Futurológovia predpokladajú, že dnes vieme 5 procent toho, čo budeme vedieť o 50 rokov. Každé dva roky sa objem údajov v celosvetovom meradle zvýši 6násobne, pričom obchodné dáta narastú až 50násobne.
Přivítejte SAP v klubu databázových rváčů
Extrapoláciou súčasného stavu sa dá predpokladať, že do roku 2015 sa každoročne vytvorí objem dát ekvivalentný 92,5miliónnásobku obsahu Kongresovej knižnice USA a v roku 2020 bude mať každý človek uložených v priemere 130 TB osobných dát (dnes je to približne 128 GB), to všetko za predpokladu, že nedôjde k tretiemu revolučnému zlomu. Že k tomu ešte nedozrel čas?
Od začiatku histórie ľudstva a písma po vynájdenie kníhtlače uplynuli tisícky rokov. Od kníhtlače k IT stovky, takže extrapoláciou môžeme usudzovať, že nasledujúca revolúcia bude od začiatku éry IT posunutá na časovej osi len desaťročia. Takže príde v blízkej budúcnosti. Čo to bude? Kvantové počítače, alebo niečo úplne iné, čo si dnes ani nevieme predstaviť?
